RODINA

Časopis duchom Mladých Evanjelizujúcich Južanských Občanov

www.cmejo.szm.sk

ÚVOD I REDAKCIA I ARCHÍV I AKTUALITY I LINKY

ČMEJO

Člen združenia NetworkSlovakia

PANCIEROVÝ KARDINÁL NA PÁPEŽSKOM STOLCI

Plachý muž, ktorý nemá rád konflikty. Pancierový kardinál a inkvizítor. Takto protikladne býval charakterizovaný Joseph Ratzinger, ktorý sa po smrti Jána Pavla II. stal pápežom. Životopisci Josepha Ratzingera často opisujú historku z jeho detstva. Ako päťročný zažil v roku 1932 príchod mníchovského‚ arcibiskupa Faulhabera, čo naňho hlboko zapôsobilo a v ten deň večer prehlásil: "chcem byť kardinálom". V každom prípade je pravdepodobné, že katolícke prostredie rodného Bavorska malo vplyv na voľbu jeho životnej dráhy. Nikdy nechcel byť ničím iným ako kňazom.

Jeho detstvo poznačila vojna

Ôsmy pápež nemeckého pôvodu (a druhý za posledných 500 rokov) sa narodil 16. 4. 1927 v Bavorsku v obci Marktel am Inn. Bol tretím a najmladším dieťaťom v rodine policajta. Brat Georg sa stal tiež kňazom, sestra Maria už zomrela. Matka bola čašníčkou. Rodina sa neskôr často sťahovala z miesta na miesto, pretože otec ako veľký odporca nacizmu často prichádzal do konfliktov s autoritami svetskej moci.

Dôvody odporu k nacizmu boli náboženské. Katolíci považovali nacizmus za akési nové pohanstvo, ktoré sa svojou ideológiou a pravými germánskymi rituálmi rozťahuje viac, než je zdravé. Za kontroverznú časť Ratzingerovho života považovali média epizódu jeho členstva v Hitlerjugend. Do tejto organizácie vstúpil ako štrnásťročný. Dôvod bol jednoduchý. V škole by bol platil vyššie poplatky ako nečlenovia, a to si jeho skromne situovaní rodičia nemohli dovoliť. Od roku 1936 bolo členstvo dokonca povinné zo zákona. Joseph v Hitlerjugend nebol dlho, pretože odišiel študovať teológiu. Ani tam však režimu neunikol. V 16-tich rokoch bol povolaný k protileteckým oddielom a pri Mníchove strážil podnik BMV, v ktorom sa vyrábali letecké motory. V septembri roku 1944 zasa kládol v Rakúsku na maďarskej hranici protitankové‚ zátarasy. Len čo dosiahol plnoletosť, bol povolaný do bojovej zložky armády. Jeho jednotka sa však na front už nedostala. Sám Joseph pred koncom vojny z armády dezertoval. Mal šťastie. Dezercia sa trestala smrťou, ale keď ho cestou domov vojaci zastavili, videli, že má obviazanú ruku a povedali: "kamarát, si ranený, môžeš ísť". Napriek tomu všetkému ešte nebol koniec. Po príchode Američanov bol ešte nakrátko ako vojak v internačnom tábore. Nakoniec - po návrate brata Georga - celá rodina sa stretla spolu, možno ako jedna z mála v zničenom Nemecku.

Prvé kroky do pánovej vinice

Po vojne študoval s bratom v seminári v Tramsteine a potom na univerzite v Mníchove. V tom čase bol ovplyvnený nielen teologickými autormi, ako bol svätý Bonaventúra, svätý Augustín, ale i spisovateľmi ako Dostojevský a filozofmi ako Jaspers a Heidegger. Za kňaza bol vysvätený 29.6. 1951 - rovnako ako jeho brat - v mníchovskej katedrále, kardinálom Faulhaberom. Vyštudoval vyššiu filozofickú školu vo Freisingu a na Mníchovskej univerzite získal doktorát z teológie. Po ďalšom štúdiu pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na mnohých teologických fakultách v Nemecku. Prednášal dogmatiku a fundamentálnu teológiu najskôr vo Freisingu, neskôr bol profesorom v Bonne, Münsteri, Tübingene a v Regensburgu. Je autorom viacerých teologických prác ("Úvod do kresťanstva", "Dogma a zjavenie" a i.), v roku 1992 pripravil nový Katechizmus katolíckej cirkvi. Stal sa jedným z popredných katolíckych teológov 20. storočia. Ako expert sa zúčastnil II. Vatikánskeho koncilu (1962-1965), ktorý zvolal pápež Ján XXIII., aby cirkev našla cestu ako účinnejšie pôsobiť v modernom svete. Na koncile boli presadené‚ mnohé‚ reformy, ako omša v národnom jazyku, otvorený vzťah k iným kresťanským vyznaniam a iným náboženstvám. V roku 1968 sa svetom prevalila vlna študentských nepokojov a Ratzinger, introvertný muž neznášajúci konflikt, bol svedkom scén, ktoré ním otriasli. Na jeho prednášku napr. vtrhli študenti a dožadovali sa, aby sa diskutovalo o vojne vo Vietname. Jeho životopisci usudzujú, že na jeho neskorších tradicionalistickejších postojoch sa podpísala dvojaká skúsenosť. Zážitok nacistického režimu a vlna marxistického myslenia medzi revolučnými študentmi v roku 1968. Vtedajšie študentské hnutie považoval za terorizmus v uliciach.

Biskup, kardinál, pápež...

Ratzingerov kariérny rast v cirkevnej hierarchii nenechal na seba dlho čakať. 24. marca 1977 bol v Mníchovskej katedrále vysvätený za biskupa Mníchova a Freisingu a už o tri mesiace ho pápež Pavol VI. menoval kardinálom. Od roku 1981 až do zvolenia za najvyššieho pontifika stál na čele Kongregácie pre náuku viery, čo je dôležitý vatikánsky úrad sledujúci čistotu viery v cirkvi po celom svete - nástupca niekdajšej inkvizície (vatikánske kongregácie sú v podstate obdobou ministerstiev). Svetová verejnosť ho najviac zaregistrovala práve v tejto funkcii, pretože sa stal zástancom tradičnej katolíckej náuky v takých témach, ako je kontrola pôrodnosti, homosexualita a medzináboženský dialóg.

Počas takmer 24 rokov vedenia kongregácie sa presadil i ako reformátor. S veľkým ohlasom sa napr. stretlo otvorenie archívov inkvizície v roku 1998. Od toho istého roku sa stal prodekanom a roku 2002 dekanom kardinálskeho kolégia. Po smrti Jána Pavla II. bol jedným z najvýraznejších cirkevných hodnostárov. Práve zastupovanie pápeža na tohoročnú Veľkú noc pri významných obradoch, ako aj jeho vystupovanie pred novou voľbou pápeža, mohlo zapôsobiť na členov kardinálskeho zboru. Na jeho voľbu kardináli potrebovali len necelé dva dni. Dňa 19.4. 2005 bol zvolený za pápeža a prijal meno Benedikt XVI.

„Býval šťastný, keď ho ľudia nechávali osamote“

Aká bude jeho vláda? Benedikt XVI. je postavený do inej role ako doteraz. Nemá už za úlohu strážiť pravovernosť, ale udržať cirkev pohromade a učiniť ju akcieschopnou v súčasnom svete. Nikto nemôže očakávať, že niektorý pápež zásadne zmení postoj cirkvi napr. k potratom, alebo zruší niektoré z dogiem. Nie je však vylúčené, že v praxi bude cirkev zhovievavejšia a pružnejšia, ako by to zodpovedalo obsahu učebníc, dogmatickej a morálnej teológii.

Prejaví sa teraz druh stránka jeho ľudskej povahy, o ktorej hovoria ľudia, ktorí ho poznajú?

Aký vôbec je nový pápež? " Býval šťastný, keď ho ľudia nechávali osamote", hovorí pán Hofbauer, ktorý sa pri Regenzburgu štvrťstoročia staral o jeho dom a záhradu.

"Je to človek veľkej vnútornej slobody", domnieva sa profesor Zekler z Tübingenu. "Žije tichým mlčanlivým životom", potvrdzuje kardinál Walter Kasper. "Nechcem o ňom hovoriť zle ako o človeku, vždy sa na mňa pozeral ako na kresťana". Hovorí jeho dlhoročný teologický oponent a kolega Hanz Küng. O jeho mimoriadnych intelektuálnych schopnostiach svedčí i to, že sa naučil rozprávať ôsmymi jazykmi: nemecky, anglicky, francúzsky, taliansky, portugalsky, španielsky, grécky, latinsky. Okrem toho je o ňom známe, že vie i dobre hrať na klavíri. Mierny rozruch vo vatikánskych kruhoch spôsobila krátko po nástupe na pontifikát i jeho požiadavka umiestniť klavír priamo v pápežskom apartmáne. Nedávno preletela v médiách správa, že i vo svojom alpskom dovolenkovom sídle si vo voľnom čase hráva na klavíri Bacha a Mozarta. A ešte má jednu záľubu, ktorej sa už asi nemôže toľko venovať. Pápež bol vždy milovníkom mačiek. Kardinál Bertóne hovoril, že keď Ratzinger stretol nejakú mačku, oslovil ju a dlho sa s ňou rozprával. Ohromené‚ mačky ho na ďalšej ceste nasledovali.

Otázkou je aj, ako dlho Benedikt XVI. povedie cirkev? V porovnaní s poslednými rokmi Jána Pavla II. sa na vzdor svojim 80. rokom javí ako svieži muž, napriek tomu, že má za sebou i vážne zdravotné problémy. Niekoľkokrát ho postihol ľahký infarkt, trpel aj srdcovými ťažkosťami. Potvrdí sa historická tradícia, že nemeckí pápeži nikdy nevládli dlho? Benedikt XVI. naznačil, že on si to myslí tiež. Práve preto však nie je vylúčené, že bude chcieť stihnúť toho čo najviac.

Spracovala: Anna Perglerová podľa materiálov internetovej stránky Radia Vatikana a článku Jana Jandourka z denníka Dnes.

Foto: internet

1/2008